Po včerajšom slávnostnom podpise zmlúv pre dostavbu Mochoviec sa ma niektorí pýtali, či bolo vhodné začať príhovor povzdychom „konečne“. Viem, že to vyznelo veľmi osobne, ale pre mňa sa táto akcia stala osobnou záležitosťou, v ktorej som sa významne angažoval a za ktorú som si vyslúžil nemálo verejnej kritiky.

 

Veď si len spomeňte na obvinenia, ktoré sa na mňa valili, ešte keď sme boli v opozícii – stal som sa „agentom jadrovej loby“ len preto, lebo som otvorene hovoril o podpore jadrovej energetiky ako o alternatíve k tepelným zdrojom, ktoré výrazne zhoršujú životné prostredie. Nesúhlasil som so zatvorením bezpečnej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach iba z politických dôvodov a dnes je jasné, že vývoj mi dal za pravdu. Z vývozcu elektriny sa Slovensko stalo závislé na dovoze zo zahraničia, čo výrazne znižuje našu energetickú bezpečnosť. Myslím si, že plynová kríza z januára tohto roku presvedčila každého, aké je to dôležité. Bez jadrovej energetiky tento problém nedokážeme vyriešiť, tzv. obnoviteľné zdroje jednoducho nestačia pokryť rastúcu spotrebu.

 

Opäť som bol obvinený za „jadrové lobovanie“, keď sme priamo do programu vlády zaradili podporu „výstavbu a prevádzku nových zdrojov na výrobu elektriny vrátane dobudovania 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce“. Lenže v skutočnosti to bol dôkaz, že máme v energetiky premyslenú stratégiu, ktorá vychádza z reálnych možností Slovenska. A ja som nikdy nepochyboval, že je povinnosťou privatizéra Slovenských elektrární dokončiť Mochovce podľa pôvodného plánu a že to je v jeho reálnych možnostiach. Všetko ostatné boli výhovorky.

 

Áno, pociťujem to ako osobnú záležitosť, keď štát vypredáva najvzácnejší a strategický majetok a privatizér sa navyše zbavuje akejkoľvek zodpovednosti voči Slovensku. Áno, pociťujem to ako osobnú záležitosť, keď je slovenská vláda iba asistentom zahraničného monopolu v jeho cieľoch maximalizovať zisk na úkor Slovenska a jeho obyvateľov.

 

Preto som sa v takej miere osobne angažoval pre dostavbu Mochoviec. Preto som „loboval“ v Bruseli, aby Európska komisia čo najskôr vydala súhlas s touto kľúčovou investíciou. Preto som odchádzal spokojný z Ríma, kde premiér Berlusconi – keďže talianska vláda je významným akcionárom Enelu - na moje naliehanie sľúbil, že dá pokyn Enelu, aby s dostavbou začal čo najskôr. Preto som použil tvrdé slová pri návšteve „staveniska“, na ktorom som namiesto stavbárov videl pobehovať iba poľné zajace.

 

Ešte viac som to začal brať osobne, keď som pochopil, že dostavba Mochoviec vzhľadom na svoj rozsah môže byť aj efektívnym nástrojom na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy na Slovensko. Intenzívne sa angažujem v každom prípade, ktorý nám dáva možnosť oživiť niektorý sektor priemyslu a vytvárať nové pracovné miesta. Preto sa našou podmienkou pri rokovaniach s Enelom stalo, aby do tejto investičnej akcie zapojil čo najviac slovenských dodávateľov, aby aj zahraniční partneri zamestnávali ľudí zo Slovenska, čoho výsledkom bude 3 500 nových pracovných miest práve v krízovom období.

 

Viem, verejný povzdych „konečne“ nepatrí do diplomatickej výbavy. Rovnako, ako veľa z toho, čo som urobil, aby sa dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach začala čo najskôr. Lebo, keď ide o (v tomto prípade energetickú) bezpečnosť Slovenska a vytváranie pracovných miest pre ľudí na Slovensku nedokážem to brať inak ako osobne.